Obchodný register po 17. auguste 2026
Zrušením zákona č. 530/2003 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 25/2004 Z. z. sa uzavrela etapa, počas ktorej bol obchodný register vedený predovšetkým súdmi a účasť notára na zápisoch predstavovala výnimku,ktorá bola zavedená až v posledných rokoch. Nová právna úprava túto logiku obracia: notár sa stáva plnohodnotným registrujúcim orgánom a v prevažnej väčšine prípadov si podnikateľ môže vybrať, na koho sa obrátiť. Zároveň však zákonodarca sprísnil formálne požiadavky na listiny, ktoré sú podkladom zápisu, takže voľnosť v jednej rovine je vyvážená prísnosťou v druhej.
Notár ako registrátor
Nový predpis zavádza legislatívnu skratku, ktorá je pre pochopenie celej úpravy kľúčová: podľa § 2 písm. n) zákona č. 29/2026 Z. z. sa registrátorom rozumie notár. Ustanovenie § 42 ods. 1 potom určuje, že registráciu vykonáva registrový súd a v rozsahu podľa odseku 2 aj registrátor.
Rozsah pôsobnosti notára je vymedzený negatívne, čo je podstatný posun oproti doterajšiemu stavu. Podľa § 42 ods. 2 vykonáva registrátor registráciu vždy, ak ide o prvozápis osoby alebo o zmenu zapísaných údajov, s výnimkou troch situácií: i) ak ide o zápis v dôsledku premeny, cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy, ii) ak je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku a iii) ak sa návrh podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Kompetencia notára sa teda neodvíja od právnej formy zapisovanej osoby, ale od druhu zápisu. Kým do 16. augusta 2026 mohol notár vykonať jedine prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným a od roku 2025 aj vybrané zmeny jej údajov, dnes zapisuje naprieč právnymi formami — vrátane akciovej spoločnosti, družstva, osobných spoločností či podniku zahraničnej osoby.
Ostatné konania vo veciach obchodného registra, ktoré § 41 vypočítava popri registrácii — všeobecné a osobitné zosúladenie, oprava zapísaných údajov, konanie o zrušení zápisu, konanie o zmene alebo výmaze z osobitných dôvodov a zápis poznámky — vykonáva podľa § 42 ods. 3 registrový súd, pričom v prípade osobitného zosúladenia a opravy zapísaných údajov je v zákonom ustanovenom rozsahu príslušný aj registrátor.
Rozdielnie je len v adrese
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že voľba medzi registrovým súdom a notárom je vecou pohodlia. Zákon však obe konania upravuje odlišne a rozdiel sa prejaví práve vtedy, keď má návrh nedostatky.
Pri návrhu podanom registrovému súdu platí podľa § 44 ods. 5, že späťvzatie a doplnenie návrhu na registráciu nie je prípustné. Ak teda návrh trpí vadou, súd ho odmietne a jediným prostriedkom nápravy sú námietky podľa § 60. Naproti tomu § 45 ods. 6 ukladá registrátorovi, aby v prípade, že návrh nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, vyzval navrhovateľa na jeho doplnenie alebo na odstránenie nedostatkov v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Vada sa tak može jednoducho odstrániť v rámci toho istého konania a navrhovateľ nemusí celé podanie opakovať a opakovane znášať náklady na vykonanie zápisu.
Samotné lehoty na vykonanie registrácie sú pritom pre obe možnosti registrácie rovnaké. Podľa § 58 ods. 1 sa registrácia vykoná v lehote dvoch pracovných dní odo dňa doručenia návrhu; ak ide o premenu, predlžuje sa táto lehota podľa odseku 2 na päť pracovných dní.
Kvalifikovaná forma zakladateľských dokumentov
Zmenou, ktorá v praxi vyvolala najviac otázok, je nová požiadavka na formu listín. Podľa § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 17. augusta 2026 sa spoločnosť zakladá spoločenskou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom, pričom zmluva musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi. Ak zákon pripúšťa založenie spoločnosti jediným zakladateľom, nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina, na ktorú sa podľa § 57 ods. 3 vzťahuje tá istá požiadavka.
Úradne osvedčený podpis, ktorýdoteraz postačoval, teda sám osebe už nestačí. Rozdiel medzi oboma inštitútmi je pritom podstatný a nejde len o formalitu: pri osvedčení pravosti podpisu notár osvedčuje, že listinu podpísala osoba, ktorá je v doložke označená, avšak obsahom listiny sa nezaoberá. Pri notárskej zápisnici o právnom úkone zodpovedá notár aj za to, že úkon je v súlade so zákonom a že je platný a vykonateľný; listina je navyše verejnou listinou so zvýšenou dôkaznou silou. Obdobné postavenie priznáva zákon dokumentu autorizovanému advokátom..
Kvalifikovaná forma sa nevzťahuje len na založenie spoločnosti. Vyžaduje sa aj pri zmenách zakladateľských dokumentov, pri zmluve o prevode obchodného podielu podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, pri niektorých rozhodnutiach jediného spoločníka podľa § 132 ods. 1 a pri vymedzených rozhodnutiach valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 127a ods. 4. Praktickým dôsledkom je, že spoločnosť už nemožno založiť výlučne online bez účasti notára alebo advokáta, a to ani postupom zjednodušeného elektronického založenia.
Ďalšie zmeny s praktickým dosahom
Novinkou, ktorá v slovenskom práve dosiaľ chýbala, je rezervácia obchodného mena upravená v § 109 až § 111 zákona. Register rezervovaných obchodných mien vedie Okresný súd Žilina a rezervácia umožňuje zablokovať si obchodné meno na obmedzený čas, kým prebieha príprava zakladateľských dokumentov.
Ďalej bol zrušený zákaz takzvaného reťazenia jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným, ako aj obmedzenie počtu spoločností, ktorých jediným spoločníkom môže byť tá istá fyzická osoba; ustanovenia § 96, § 105a a § 112 Obchodného zákonníka, ktoré tieto obmedzenia zakotvovali, boli vypustené.
V oblasti živnostenského podnikania už nie je potrebné pred zápisom do Obchodného registra žiadať živnostenské osvedčenie ak vynikajúca spoločnosť bude podnikať vo vymedzených voľných živnostiach. Toto oprávnenie spoločnosti vznikne priamo registráciou do obchodného registra, bez potreby samostatného ohlásenia živnostenskému úradu; pri remeselných a viazaných živnostiach, kde sa preukazuje odborná spôsobilosť, sa postup nemení.
Rovnako sa zúžil aj okruh osôb, ktoré môžu navrhovateľa v registrovom konaní zastupovať — ide o advokáta, notára a zamestnanca navrhovateľa. Podania sa vykonávajú elektronicky prostredníctvom formulárov a podávajúca osoba musí mať aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie. Zoznam zápisových podkladov, ktoré treba k návrhu priložiť, ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 203/2026 Z. z., a to samostatne pre jednotlivé právne formy a pre jednotlivé druhy zápisov.
Čo z toho vyplýva pre už zapísané spoločnosti
Spoločnosti zapísané do 16. augusta 2026 nie sú povinné vykonať akýkoľvek úkon len z dôvodu prijatia nového zákona. Existujúce zápisy zostávajú platné a nevyžaduje sa ich potvrdenie ani zosúladenie s novou úpravou. Nové formálne požiadavky sa uplatnia až pri najbližšom úkone, ktorým sa zapísané údaje menia — teda pri zmene konateľa, sídla, obchodného mena, pri prevode obchodného podielu alebo pri zmene výšky základného imania.
Práve preto sa oplatí poznať nové pravidlá skôr, než ich budete potrebovať. Väčšina prípadov, s ktorými sa v praxi stretávame, má rovnaký priebeh: dokumenty boli pripravené podľa doterajšej úpravy, podpisy osvedčené a až pri podaní návrhu sa zistilo, že listina v tejto podobe nemôže byť zápisovým podkladom. Ide o situáciu, ktorej sa dá jednoducho predísť, ak sa otázka formy položí na začiatku a nie na konci.
|
Poradíme Vám skôr, než listinu podpíšete Ak zakladáte spoločnosť, pripravujete zmenu zapísaných údajov alebo si potrebujete overiť, či Vaše dokumenty zodpovedajú novej úprave, obráťte sa na nás. Prejdeme s Vami rozsah potrebných podkladov, pripravíme listiny v požadovanej forme a registráciu vykonáme. Notársky úrad Stará Vajnorská 8, Bratislava III. |
Právne predpisy citované v článku
Zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov — § 2 písm. n), § 41, § 42, § 44, § 45, § 58, § 60, § 109 až § 111
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom od 17. 8. 2026 — § 57 ods. 1 a 3, § 115 ods. 4, § 127a ods. 4, § 132 ods. 1
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 203/2026 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam zápisových podkladov prikladaných k návrhu na registráciu
Text je spracovaný podľa právneho stavu k 11. septembra 2026. Má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. Aktuálne ceny nájdete v cenníku úradu.
JUDr. Martin Vlha, PhD., notár · Notársky úrad Stará Vajnorská 8, Bratislava III
